Trendsetteri

Koncom roka som v rámci diskusnej série Južná trasa podnikol niekoľko ciest po južnom Slovensku. V menších mestách som sa stretával s ľuďmi, ktorí sa tu venujú kultúre, a rozprával som sa s nimi o tom, ako sa im v tomto regióne darí. Navštívil som Komárno, Nové Zámky, Lučenec a toto malé turné som ukončil v Rimavskej Sobote. A zatiaľ čo v prvých troch mestách bola debata pomerne pokojná a hovorilo sa najmä o vzťahu maďarskej menšiny a slovenskej majority, v Rimavskej Sobote nabrala diskusia temnejší tón. 

„Keď prídete do Rimavskej Soboty, hneď máte pocit, že ste v smutnom meste,“ povedala mi počas diskusie jedna z organizátoriek miestneho kultúrneho centra. Je ťažké nedať jej za pravdu. V meste cítiť smútok, ktorý nepramení len z toho, že ulice sú pusté a tma tu padá akosi rýchlejšie než inde. Akoby to bolo mesto, ktoré sa neteší na zajtrajšok. 

A nepotrebujete veľa času, aby ste zistili, prečo je to tak. Rimavská Sobota má dvadsaťdva tisíc obyvateľov, no rozhovor s miestnymi sa vždy po chvíli stočí k jedinému z nich — k primátorovi Jozefovi Šimkovi. Ten bude onedlho starostom už pätnásť rokov. Niektorí o ňom hovoria, že je prezliekač kabátov, no to nie je úplne presné, skôr by sa dalo povedať, že nosí stále ten istý kabát, len v iných odtieňoch hnedej. Za komunizmu bol vyšetrovateľom a šéfom polície, potom pôsobil v Mečiarovom HZDS, fašistickej ĽSNS Mariána Kotlebu, dnes je členom strany Sme rodina. 

V tejto línii sa odvíjajú aj jeho geopolitické svetonázory, ak by to niekoho zaujímalo, stačí si pozrieť jeho verejný profil na sociálnych sieťach. Keďže je ich veľmi aktívnym používateľom, často publikuje aj niekoľko príspevkov denne, väčšinou ide o chválospevy na Vladimira Putina, proruskú propagandu najhrubšieho zrna, videá Viktora Orbána či Donalda Trumpa. A do toho množstvo nenávistných útokov na miestne nezávislé kultúrne centrum Citadela. 

To mu leží v žalúdku už od jeho založenia spred roka. Jeden z jeho organizátorov, Tomáš Bálint, sa totiž v rozhovore pre Denník N vyjadril kriticky na primátorovu adresu, načo Tomáš stratil prácu v mestskom kultúrnom stredisku. Odvtedy sa Šimko snaží aktivity Citadely všetkými dostupnými prostriedkami torpédovať: odmietol napríklad podpísať dotáciu pre multikultúrny festival Fraj, hoci ju schválilo mestské zastupiteľstvo, obmedzuje aktivity centra vo verejnom priestore, i keď v minulosti s povoleniami na tieto činnosti nebol žiaden problém, a šikanuje festival policajnými hliadkami. Mnoho ľudí sa dnes do kultúrneho centra bojí chodiť, lebo primátor ho vykresľuje ako hniezdo hriechu a LGBTQ propagandy, kde najmä deťom hrozí morálna ujma. 

Keď večer po diskusii v Citadele, na ktorú prišlo pár odvážlivcov, počúvam tieto historky od miestnych aktivistov a umelcov, premýšľam nad tým, čo ich drží v tomto meste a kde berú energiu na boj s vlastným magistrátom. „Vieš, už sme si na to zvykli, máme to tu už dlho. Vulgarizmy politikov? Obmedzovanie nezávislej kultúry? Ruská propaganda? To, čo sa teraz deje na národnej úrovni, sa tu deje už roky. Sme takí trendsetteri, lakmusový papierik celej krajiny,“ hovorí mi Tomáš a takmer sa pritom usmieva. 

Na druhý deň sa vraciam autom do Bratislavy a po ceste počúvam rádio. V správach hlásia, že Robert Fico ako prvý vrcholový politik členského štátu EÚ vystúpil v ruskej propagandistickej televízii Rossija 1, kde vyhlásil, že za inváziu na Ukrajinu môže Západ. Myslím na trendsetterov v Rimavskej Sobote, na fašistov v mestských zastupiteľstvách, na zúfalý boj nezávislej kultúry a na krajinu, ktorá sa neteší na zajtrajšok.