Warhol žil niekoľko životov paralelne

Warhol a film, to je už prověřená aliance. Nejenže sám docela intenzivně točil, ale o jeho životě existují desítky knih, dokumentů a filmů, včetně dva roky staré netflixovské série Deník Andyho Warhola. Měl jste nějakou svou vnitřní otázku, se kterou jste do natáčení šel?

Poctivo som si napozeral filmy o Andy Warholovi. Aby som sa voči nim vyhranil. Neopakoval to, čo už bolo natočené. A zistil, či ešte vôbec má zmysel robiť ďalší film… K tvorbe toho nášho filmu ma vyprovokovalo konštatovanie, bonmot Warhola: „I am from nowhere.“ Ním väčšina tých dokumentov končí.

No a tam, kde iní skončili, my pokračujeme. Našou ambíciou bolo to „od nikadiaľ“ ukázať. Američania sú mladý národ. Radi pátrajú po svojich koreňoch. Warhola tie jeho ovplyvnili. Aj keď to sám rád tajil. Nie preto, že by sa za svoj pôvod hanbil. Chcel byť záhadný.

Sledujete slovenskou i americkou část Warholovy rodiny. Vypadá to, že zatímco ta americká to má v podstatě v popisu práce, mluvit o slavném členovi rodiny, ta slovenská těžko hledá slova. Vidíte v tom něco příznačného?

Každého poznačí prostredie, v ktorom sa nachádza. Andy Warhol sa narodil v Amerike. Chodil do amerických škôl, začínal na ulici v New Yorku… Bez svojho vystupovania, ktoré si sám vycizeloval, by sa v spoločnosti každodennej konkurencie nepresadil.

Jeho slovenskí príbuzní vyrastali na dedine. V socializme a jeho istotách. Bez ambícií spoločenský rásť. Možno, že aj Warhol by bol taký, keby sa narodil v Mikovej… bez toho, aby sme chceli niekoho ponižovať, iného nadraďovať, som rád, že sa nám podarilo i na ukážke jednej rodiny zachytiť ten markantný rozdiel rastu a stagnácie osobností. 

V dokumentu padne, že Warhol se ke své rusínské identitě hlásil. Bylo to jen na úrovni nějaké proklamace, nebo se to nějak otisklo i do toho, co dělal?

Vo filme citujeme rozhovor jeho mamy Júlie, ktorý poskytla časopisu Esquire. Redakcia ho vytlačila aj s jej pravopisnými chybami. Warholová mama bola a ostala žena v domácnosti. Nikdy sa nenaučila anglický. Doma hovorila s Andym rusínsky. Keď bol Warhol na audiencii u pápeža Jána Pavla II. vo Vatikáne, hovoril s nim po poľsky. Poľský jazyk má blízko k rusínštine. Warhol žil niekoľko životov paralelne. Bohémsky v spoločnosti celebritných priateľov a nábožensky, veriaci doma. Každú nedeľu chodil s mamou do kostola. Ona si doma vytvorila oltár. Ikonostas. Boli gréckokatolíckého vyznania.

Jedněmi z nejlepších pasáží filmu jsou podle mě ty, ve kterých se objevuje Warholův pittsburský kamarád z dětství John Zavacky. Zapůsobila na mě scéna, kdy vás provází zchátralým domem někde ve vnitřní periferii města, kde Warhol vyrůstal. Byl to silný moment i pro vás? Nebo byste zmínil nějaké jiné?

Samotný fakt, ako sa nám podarilo dostať do toho domu, je silnou historkou z nakrúcania. Ten dom kúpil rodine Warholov otec. Ako novostavbu. A po odchode Andyho do New Yorku ho obýval jeho strýko. Keď zomrel, rodina dom predala. James Warhola, synovec Andyho, dom odkúpil späť a rekonštruuje ho do pôvodnej podoby. Návšteva pôvodného rodinného sídla bude súčasťou ponuky Múzea Andyho Warhola v Pittsburghu.

Warhol byl mimo jiné skvělý glosátor. Některé jeho výroky se v bublinách dostaly přímo do vašeho filmu, mezi moje oblíbené ještě patří třeba tohle: „Mám rád nudné věci.“ O Warholově poetice v dokumentu samozřejmě mluví mnozí. Co z ní je zajímavé přímo pro vás?    

Mám nachystaný ďalší tucet jeho skvelých bonmotov. Verím, že ich použijem v našom ďalšom mapovaní Warholovho života.

Cesta z obce Miková do Pittsburghu a do New Yorku byla pro Warhola a jeho rodinu samozřejmě dlouhá. Jak komplikovaná byla produkčně pro vás? Přece jen asi netočíte na Manhattanu každý den… 

Našej ceste šťastie prialo. S odstupom času to celé vnímam jako veľkú drzosť. Odvahu ísť za témou… Američania nás prijali s počiatočným odstupom. Rezervou. Dôveru k nám získali až po interview s Jamesom. Povedal, že je príjemne prekvapený. Neočakával, že z krajiny pôvodu jeho rodiny príde do Ameriky tak fundovaný, dobre pripravený štáb. A tým, že si to nenechal len pre seba, zrazu sme mali dvere otvorené…

Jaký je vlastně vztah současných Slováků k Warholovi? Narazil jste během přípravy nebo promítání dokumentu na nějaké překvapivé reakce?    

Warhol je z dnešného pohľadu influencer. Svojími životnými postojmi, spôsobom práce predstihol svoju dobu. Tým, že nezapadal do rámca socialistického realizmu, sa o ňom v Československu v dobe jeho rozmachu nevedelo. Široká verejnosť ho začala objavovať neskôr. Fakt, že sa prestavuje múzeum v Medzilaborciach, sláve jeho tvorby určite len prospeje. Samotný riaditeľ Martin Cubjak šíri jeho slávu obdivuhodným, neúnavným spôsobom.

Dokument už se jako dvoudílný vysílal ve slovenské televizi. Verze pro kina byla od začátku ve hře? Liší se něčím?

Dokument prichádza do kín z iniciatívy nášho zahraničného distribútora. Nasadil ho celoplošne. Aj v Poľsku a Pobaltí. Kino verzia je kratšia. Ale musím priznať, že aj kino verzie existujú dve. Slovenská a americká. Tá americká začína v angličtine. Celý film je koncipovaný tak, aby sme nemuseli použiť slovo komentáru. Hovoria v ňom len respondenti. Tie isté fakty. Viacerých sme sa pýtali na to isté… A v US verzii sú výpovede prvých 15 minút výlučne v anglickom jazyku. Problém je v tom, že akonáhle majú americkí diváci čítať titulky, film ich neoslovuje. Preto so Slovákmi v americkej verzii začíname neskôr. Až keď sa ich divák chytí…