Napriek tomu sme sa rozhodli ísť ďalej

Myslíte si, že běžní slovenští čtenáři knih reflektují literární časopisy?

Nie, vôbec o nich nevedia. Ale Rozum reflektujú. Na slovenské pomery pomerne značná časť bežných čitateľov na Rozum od začiatku reagovala, zaujímala sa oň. Z hľadisku trhu to však nie je nijako výrazná skupina, je skôr zanedbateľná. Masový záujem nie je ani o umeleckú literatúru, a teda logicky ani o literárne časopisy. Mimochodom, ten záujem nie je nejaký masívny ani v komunite ľudí, ktorí literatúru sami tvoria. Alebo každá bublina má svoj časopis. Prípadne sa autori a autorky zaujímajú práve o ten časopis, ktorý publikoval ich ukážku alebo priniesol recenziu na ich dielo.

Časopis Rozum vychází už čtyři roky. Připomenete nám, proč jste ho tehdy zakládala? Co byl ten hlavní impuls?

V tlačených médiách som pracovala už vyše tridsať rokov a práca v nich ma neuspokojovala. Necítila som od zamestnávateľov dostatočnú spätnú väzbu, od čitateľov však áno, tá bola pozitívna. Keďže práca už bola veľmi ubíjajúca, vravela som si, že by som možno mala začať robiť svoj vlastný časopis. A pretože literatúra bola hlavným predmetom môjho záujmu, rozhodla som sa robiť časopis o literatúre. Bol to teda pokus vymaniť sa z pracovného stereotypu redakcií, oslobodiť sa od práce v médiách, ktoré mi, okrem iného, nie vždy konvenovali svojím zameraním, politickým naladením. Hlavne to bol asi absolútny pocit bezmocnosti pri úsilí získať adekvátne pracovné postavenie po toľkých rokoch vyčerpávajúcej práce. Ak by som bola našla takéto adekvátne uplatnenie napríklad v niektorom z denníkov alebo týždenníkov, časopis by som nezakladala. Je to predsa len veľká zodpovednosť a vyžaduje si to veľa energie. Byť iba zamestnankyňou a splniť si iba pridelené povinnosti je oveľa pohodlnejšie. No pozitívna spätná väzba od čitateľov sa teraz dostavuje, a to je tá satisfakcia, pre ktorú to aj s grafičkou Miriam Gavulovou a jazykovou redaktorkou Dominikou Javorovou robíme. Robiť niečo, čo môžete svojimi predstavami sami ovplyvniť a čo prináša iným radosť, má zmysel. Nikto vám nehovorí do toho, ako má výsledok vyzerať, nemusíte sa nikomu podriaďovať — často aj takým pokynom nadriadených, ktoré svedčia o ich nekompetentnosti. A navyše privádzate na svet časopis, aký tu vraj chýbal. Takže je to, azda, plus aj pre spoločnosť.

Takže se vám podařilo splnit cíle, které jste si na začátku dala?

Áno, podarilo. Časopis ľudí od začiatku zaujal a to bol náš cieľ. Noví čitatelia stále pribúdajú, ohlasy sú pozitívne.

Věnujete se kromě časopisu i něčemu jinému? Máte na to čas?

Skôr by otázka mala stáť tak, či mám čas venovať sa Rozumu. Minulý rok som sa zamestnala v Novom Čase na oddelení politiky. A nedá sa povedať, že by som sa práci v denníku venovala, skôr si ňou zarábam na živobytie.

Iris Kopcsayová, foto: Zuzana Gavulová

Jak se Rozum profiluje? A jaké je jeho místo mezi ostatními slovenskými časopisy, které se zabývají literaturou?

Rozum chce byť časopisom pre čo najširšie spektrum ľudí, predovšetkým však pre tých, ktorí majú radi umeleckú literatúru, ktorí skrátka radi čítajú. Medzi týmito ľuďmi sú jednak bežní čitatelia, potom autori a autorky, a tiež odborníci a odborníčky z oblasti literárnej vedy. Chceme byť teda pre každého, koho zaujíma literatúra.

Není naopak na škodu, chtít být pro každého? Nemusíte proto publikovat některé texty jen proto, abyste se zalíbili co největšímu publiku?

Nie. Naopak, tí, čo možno „nie sú pre každého“, publikujú všeličo, my selektujeme. Publikujeme len kvalitné veci a len umeleckú literatúru. Veď nás nemusí čítať a ani nás nečíta každý. Žiaden časopis nečítajú všetci a zároveň každý vydavateľ alebo každá šéfredaktorka by chceli, aby ich čítalo čo najviac ľudí. Chce to od nás dokonca aj Fond na podporu umenia, aspoň sa tak tvári. My nie že chceme byť „pre každého“, ale reálne to tak je, že nás čítajú aj autori, aj bežní čitatelia literatúry, aj kritici a kritičky. My nerobíme nič pre to, aby sme sa niekomu „zapáčili“, to by znamenalo, že podliezame latku alebo robíme komerciu. Naopak, skôr si vyrábame nepriateľov, ak mnohé texty alebo nápady odmietneme. Robíme veci ako najlepšie vieme a ako ich chceme robiť, a keď sa naše — alebo skôr moje predstavy, keďže ja ako šéfredaktorka číslo zostavujem — stretnú s vkusom iných ľudí, tak sme natrafili na čitateľa alebo čitateľku, ktorí nás chcú čítať. Podľa spätnej väzby od redakčnej rady viem, že môj prístup má podporu jej členov a niektoré, najmä problémové veci, s nimi konzultujem. Publikujeme aj vysoko odborné texty, ale ešte sa mi žiaden „bežný“ čitateľ nesťažoval, že tomu nerozumie alebo že tam takéto texty nechce mať. To skôr jeden potenciálny inzerent raz chcel, aby sme uverejňovali menej recenzií a aby sme svoj záber rozšírili aj na iné oblasti ako na literatúru. To som, samozrejme, odmietla, a s inzerentom sme sa aj rozlúčili, teda on s nami. A viem o literárnych vedcoch a vedkyniach, ktorí a ktoré si Rozum s chuťou prečítajú — sama som jedného literárneho vedca pristihla v trolejbuse s Rozumom v rukách. Takže jediným kritériom je kvalita textu, musí byť napísaný tak, aby sa dobre čítal a aby sa dobre čítal, musí byť napísaný so znalosťou veci, tieto dve podmienky sa dopĺňajú, jedno bez druhého nie je možné, ale zároveň tieto dve nie sú v takejto zhode samozrejmosťou. Naopak, je to pomerne vzácna kombinácia, aby bol text vysoko odborný a aj „vysoko čítavý“. Hovorím teraz o publicistike alebo o recenziách či o štúdiách. Iná vec sú samotné literárne texty. Ideálne by bolo mať k dispozícii tie najlepšie, tu však platí, že varíte z toho, čo máte. Samozrejme, vyslovene amatérske alebo nevydarené texty neuverejňujeme. Niekedy je ťažké odmietať, ak nám ponúkajú svoje pokusy rôzni nadšenci a grafomani, najmä pri básňach je kvalita často veľmi nízka. Z tých dobrých autorov to zas musíte ťahať, tak to už býva. Keby sme chceli byť pre každého, publikovali by sme všeličo alebo všetko. Dnes toho vychádza veľa. Najväčšej obľube sa teší literatúra faktu. Ale my sa nezameriavame ani na literatúru faktu, ani na knihy o varení, ani na ženské romány, ani na detské knihy, ani na detektívky, ani na motivačné knihy, ani na historické, politické či reportážne knihy. Venujeme sa len umeleckej literatúre, tým je naša potenciálna cieľová skupina jasne vymedzená a z takýchto kritérií aj vyplýva, že nemôže byť veľká. Sú časopisy, ktoré sa napríklad okrem literatúry venujú aj iným druhom umenia, hudbe, výtvarnému umeniu, tancu, divadlu. Skôr tu vidím snahu byť pre každého, ponúknuť z každého rožku trošku. Povedzme, že chceme osloviť čo najširšie publikum, ktoré vyhľadáva umeleckú literatúru, beletriu. Tým je potenciálny okruh čitateľov a čitateliek už značne zúžený. Zo skúsenosti viem, že sú to ľudia prevažne vysokoškolského vzdelania, oboch pohlaví a vo veku asi od osemnástich do viac ako deväťdesiatich rokov, z celého Slovenska i zo zahraničia. Zhrnula by som to tak, že my prichádzame s určitou ponukou, nikomu ju nevnucujeme, a kto chce, ten si nás prečíta. Časopis sa usilujeme robiť odborne a profesionálne, ale zároveň tak, aby bol zrozumiteľný, komunikatívny. Vedecké časopisy vychádzajú niekde na univerzitách a na akadémii vied, to je svet sám o sebe.

Časopis Rozum, foto: Jakub Pavlovský

Je náročné starat se o takovýto časopis?

No áno, je to veľmi náročné. Tvoriť ho, zohnať všetky materiály, dohliadnuť na to, aby texty boli bez chýb, aby články mali všetky náležitosti, aby bol časopis graficky príťažlivý... Zabezpečiť celý servis okolo, vrátane ekonomickej a administratívnej stránky, to zaberie veľa času a žiada si to veľa energie. Tú teraz napríklad venujeme najmä získaniu financií na fungovanie, keďže dotácia od Fondu na podporu umenia klesla v porovnaní s minulým rokom o viac ako dve tretiny. Nevieme, čím sme si takéto zdecimovanie prostriedkov na naše fungovanie vyslúžili. Logické by bolo s vydávaním skončiť, lebo pridelené peniaze stačia pokryť akurát výdavky na tlač. Personálne náklady a honoráre či ďalšiu prevádzku nepokrývajú vôbec. Napriek tomu sme sa rozhodli ísť ďalej a prostriedky sa pokúšame získať napríklad crowdfundingovou kampaňou na Startlabe. Situáciu to zďaleka celkom nevyrieši, ale zlepší ju to. Všetkým podporovateľom veľmi ďakujeme.

Čím by mohl být Rozum zajímavý pro české publikum? Máte už české čtenáře?

Máme slovenských čitateľov a čitateľky v Česku a áno, máme aj českých čitateľov a čitateľky medzi ľuďmi z brandže. Myslím si, že by pre nich Rozum mohol byť zaujímavý z rovnakých dôvodov, pre ktoré sa zaujímajú o české alebo iné literárne časopisy. Koho vášnivo zaujíma literatúra, zaujíma ho aj akýkoľvek literárny časopis, ktorý prináša pútavý obsah. Takže ak takýto obsah v Rozume nájdu, budú ho chcieť čítať. Ukážky tvorby slovenských autorov a autoriek, rozhovory s nimi, prípadne aj recenzie — to všetko by mohlo českého čitateľa, najmä toho, ktorý sa literatúrou profesionálne zaoberá, zaujať.

Na H7O z Rozumu pravidelně přebíráme rozhovory, portréty a recenze.