Slovenská absyntovka
Na hodinách slovenského dejepisu sa o bombardovaní Nových Zámkoch veľa neohovorí. A o veciach, o ktorých sa málo vie, spravidla vznikajú najlepšie knihy. Na pultoch slovenských kníhkupectiev sa pred pár mesiacmi objavil „Uzol“ od Mareka Hudeca, ktorý toto pravidlo sebavedomo potvrdil.
O obľúbenosti vydavateľstva Absynt bezpochyby svedčí to, že verní čitatelia samých seba označujú za absyntomoľov a absyntomoľky. Je zjavné, že toto jedinečné vydavateľstvo vyplnilo dieru na slovenskom (a snáď aj českom) knižnom trhu. Pod úspech sa podpísal nápaditý dizajn, citlivý výber tém a v neposlednom rade vynikajúce preklady.
Absynt je avšak i naďalej vnímaný predovšetkým ako sprostredkovateľ zahraničnej literatúry, keďže až na pár výnimiek nám prinášajú preklady osvedčených titulov z celého sveta. O to väčšiu radosť mi urobili, keď do edičného plánu zahrnuli knihu od slovenského autora, navyše o udalostiach, ktoré sa odohrali na Slovensku. Nechcem vyznieť prehnane patrioticky, ale čo do reportážneho materiálu, na Slovensku máme byť na čo hrdí — stačí sa začítať do reportáží v renomovaných médiách a materiálu na knihy je až-až.
Marek Hudec, ktorý debutoval kreatívnou zbierkou Prosté rozprávky, sa v knihe Uzol rozhodol spracovať udalosti okolo bombardovania Nových Zámkov. Mesto sa stalo obeťou opakovaných útokov počas druhej svetovej vojny, čo na miestnom obyvateľstve zanechalo doživotné stopy. Pamätníkov je dnes už len hŕstka — o to väčší význam malo zachytanie ich spomienok do tejto knihy. Autor rozhovory spracoval veľmi ohľaduplným a zároveň pútavým spôsobom, bez vyvolávania zbytočných senzácií a prehnaného dramatizovania udalostí.
Dôvod, prečo sa práve Nové Zámky stali terčom bômb, je dodnes predmetom diskusie a autor sa s rôznymi teóriami, ktoré za desaťročia vznikli, popasoval veľmi šikovne. V nesprávnych rukách by sa totiž z knihy veľmi ľahko mohla stať zbierka konšpirácií prepletaná príbehmi, ktoré sa snažia podložiť niektorú z teórií. Celý text priam dýcha autorovým triezvo angažovaným prístupom a, aspoň z môjho pohľadu, presadzuje hlavnú myšlienku, ktorou je nezmyselné utrpenie nevinných civilistov.
Pripomínať si udalosti z druhej svetovej vojny je pre mnohých bolestivé, avšak s ohľadom na dnešnú spoločenskú situáciu priam nevyhnutné. Ak nám tretie tisícročie niečo ukázalo, je to rýchlosť, ktorou my ľudia dokážeme zabúdať, a šikovnosť, s ktorou si nepopierateľné fakty dokážeme upraviť podľa vlastného uváženia a potreby.
Autor je literárny nadšenec z korporátnej sféry.