Slovenská spojka: Existuje kniha okamihu?
Pár dní po českých parlamentných voľbách sa na západ od Slovenska vynorila nádej, že kontroverzné politické figúry ako Andrej Babiš či Tomio Okamura sa neocitnú vo vláde. Pomyslenie na nepredvídateľných politikov so spochybniteľnou dôveryhodnosťou na Slovensku rezonuje obzvlášť intenzívne, keďže my sme sa toho svojho zbavili len pred polrokom, a to tiež nie nadobro.
Bez ohľadu na žáner, vydať knihu vždy istý čas trvá. Literatúra len málokedy bezprostredne reaguje na dianie v spoločnosti, prenecháva v tomto ohľade miesto hudbe, žurnalistike či výtvarnému umeniu. Knihy vychádzajú s odstupom, s rozmyslom, nálady sa medzičasom stihnú vrátiť na pokojnejšiu hladinu a text môže pre čitateľa pôsobiť ako spomienka či varovanie.
Tejto teórii sa vymyká kniha Matovič od slovenského novinára Dušana Mikušoviča. Áno, je to spomienka, ale bolestná a zosmiešňujúca. Je to aj varovanie, no nielen do budúcnosti, ale aj do súčasnosti. Kniha s podtitulom Premiér v teniskách detailne opisuje, aký živel sa po nástupe pandémie zmocnil slovenského politického žezla. Mikušovič so žurnalistickou precíznosťou zachytáva kľúčové momenty v Matovičovom politickom napredovaní, i keď jeho skutky len ťažko označiť slovami „politika“ či „napredovanie“.
Kniha vyšla vo vydavateľstve N Press, ktoré zastrešuje aj nezávislé slovenské noviny Denník N. Matovič, známy ostentatívnym prístupom k aktivizmu a vlastne k akejkoľvek inej činnosti, dlhodobo čerpal podklady práve z tohto periodika. V premiérskom kresle sa jeho hlavný informačný zdroj paradoxne zmenil na jeho úhlavného nepriateľa. Momentálne s Denníkom N komunikuje ironickým tónom a pripisuje im nielen vzkriesenie bývalého premiéra Roberta Fica, ale aj svoj vynútený (a zbytočne odkladaný) odchod z pozície premiéra.
Práve tu sa dostávame k pôvodnej otázke. Matovič je politikom okamihu, nemyslí dva kroky vopred a na dva kroky predtým si spomenie len zriedka. Práve kvôli tomu sa mnohé jeho tvrdenia vymykajú logike a i neskúsený mysliteľ si skôr či neskôr uvedomí, že bývalý premiér vyniká predovšetkým v protirečení samému sebe. Jeho správanie by bolo zanedbateľné, ak by ešte stále nestál na čele najsilnejšej koaličnej strany a neokupoval ministerstvo financií.
A práve preto existuje, hoci len zriedka, aj kniha okamihu. Mali sme čas spamätať sa z dovozu necertifikovanej vakcíny Sputnik na Slovensko a následnej koaličnej krízy? Pravdepodobne nie úplne. Malo by možno väčší zmysel získať od týchto udalostí odstup a pozorovania spracovať neskôr? Možno áno. Potrebujeme si to ale aj takto zahorúca pripomenúť? Mojím skromným názorom je, že áno, a veľmi.
Nech už je Dušan Mikušovič akokoľvek oceňovaný a profesionálny novinár, aj on je len človek. Jeho vynikajúci text, naplnený nepriestrelnými faktami a objektívnymi pozorovaniami, obsahoval i postrehnuteľné prvky irónie a presakoval ním hnev a beznádej z toho, koľko škody dokáže jeden ľudom zvolený a samozvaný obyčajný človek napáchať. Práve faktickosť okorenená autorovým šikovne zakamuflovaným názorom dáva knihe dušu; i pragmaticky zmýšľajúci človek zo seba predsa potrebuje vypustiť frustráciu.
Milí českí čitatelia, politikov ako vystrihnutých z návodu na neúspešné politikárčenie máte nadostač určite aj vy. My sme o polovičku menší, no aj tak máme z čoho vyberať. To isté sa dá povedať o knihách, ktoré u nás vychádzajú. Konkrétne táto by sa čítala ešte lepšie, ak by sme si ju len prednedávnom nezažili.
Autor je literárny nadšenec z korporátnej sféry.