Slovenská spojka: Liek na úpadok všeobecného prehľadu

Umenie vždy do istej miery odráža spoločenské dianie, preto mnohí autori svoje pozorovania a názory pretavujú do formy fiktívnych príbehov. Z toho sa potom rodia zarytí knihomoli. Určite však netreba zabúdať na ostatné kvety v literárnej záhrade. Za posledné roky si totiž na slovenskej literárnej scéne vyslúžila čestné miesto práve žurnalistická literatúra. 

Významnú úlohu v popularizácii tohto žánru bezpochyby zohralo dnes už udomácnené vydavateľstvo Absynt, v ktorom ale prevláda prekladová literatúra. Ak sa zameriame na pôvodnú slovenskú tvorbu, skôr či neskôr narazíme na vydavateľstvo N Press, povedomé napríklad čitateľom Denníka N. Počet ich publikácií sa rapídne navyšuje a nadšenci tohto žánru už teraz majú z čoho vyberať.

Dve knihy, ktoré mi utkveli v pamäti, odzrkadľujú situáciu vylúčených rómskych komunít vo východnej časti Slovenska. Táto téma je notoricky známa pre každého, kto sa kedy zúčastnil slovenskej rodinnej oslavy či sa omylom ocitol na internetovom diskusnom fóre. Bolo načase, aby niekto tieto témy spracoval dôsledným, prehľadným a predovšetkým objektívnym spôsobom. Viet, ktorých kľúčovým slovom je „vraj“, a argumentov typu „jeden kamarát mi povedal“ sme už aj tak počuli až-až. 

Prvou knihou o tejto tematike je A okraje máš kde? od Juraja Čokynu, ktorý spracúva svoje skúsenosti z programu Teach for Slovakia. Na istý čas sa stal učiteľom v škole s vysokým podielom rómskych detí, vďaka čomu sa stretával s inými výzvami než typický mestský učiteľ. Namiesto chýbajúcej čiarky v diktáte totižto riešil chýbajúcu väčšinu triedy.

Schválne som použil slovné spojenie „spracovať svoje skúsenosti“, pretože práve vďaka tomu ma kniha oslovila. Čokyna ponúka faktografický prehľad štatistík, sociologických výskumov a dokázateľných tvrdení, no zároveň textu dodáva adekvátnu dávku ľudskosti. Je to svedectvo človeka, ktorý sa na alarmujúcu situáciu nepozerá z pohodlia teplého mestského bytu, práve naopak: nebojácne sa vystavil surovej realite a podnikol kroky k jej vylepšeniu. Jeho altruizmus a úsilie sú pokorne zachytené v tejto knihe, ktorá by mimochodom bola vynikajúcim podkladom na hodiny občianskej náuky. Aj toto je totiž zrkadlo našej spoločnosti.

Dokonalým doplnkovým čítaním sú Roky bezprávia od Veroniky Prušovej a Sama Marca. Ústrednou témou je opovrhnutia hodná razia v Moldave nad Bodvou, počas ktorej sa nevinní rómski občania stali obeťou nespútanej policajnej agresie. Z obetí sa nakoniec nedopatrením stali obvinení, kvôli čomu sa prípad posunul na Európsky súdny dvor a slovenská justícia bola právom vystavená medzinárodnému výsmechu.

Aj pri tejto knihe platí, že správna kombinácia literárnych ingrediencií prináša ovocie. Prušová, ktorá je roky novinárkou, dala textu nevyhnutnú strohosť a dohliadla na detailný opis udalosti, historického vývinu a následkov. Samo Marec podľa autorského doslovu textu dodal dušu, priblížil atmosféru a napriek tomu, že nejde o beletristický text, bolo v ňom dostatok storytellingu na to, aby aj v nezainteresovanom čitateľovi vzbudil zvedavosť.

Ak je človek zaneprázdnený, často je náročné udržiavať si prehľad o momentálnom spoločenskom dianí. Ja sám sa často prichytím pri tom, že som už niekoľko dní neotvoril správy a vďaka môjmu astrologickému predurčeniu ma okamžite prepadnú pochybnosti o úrovni môjho všeobecného prehľadu. Odkedy som objavil edíciu z vydavateľstva N Press, večer zaspávam s vedomím, že sa každý mesiac môžem spoľahnúť na osvedčený literárny balzam na moju neinformovanú dušu.