Tři otázky pro… Ivanu Gibovou

Každá poviedka v knihe Eklektik Bastard pre mňa mala ideálnu zmes ingrediencií: veľkú dávku humoru, štipku melanchólie a pocit niečoho dôverne známeho. Rozmýšľal som preto, do akej miery ste knihu koncipovali a či ste tieto elementy do textu zakomponovali úmyselne.

Nedá sa povedať, že by som mala vopred jasnú štruktúru alebo koncepciu textu — vôbec konštrukty v akomkoľvek druhu umenia sú mi protivné —, ale chcela som, aby sa každá z poviedok niesla v trochu inej nálade, mala vlastnú špecifickú atmosféru.

Pociťujete obavy pri písaní, ak idete takpovediac s kožou na trh a zabŕdate do tabuizovaných či citlivých tém?

Nepociťujem, pravdupovediac sa nad tým ani nezamýšľam tým spôsobom, že by som uvažovala, či je nejaká téma tabuizovaná alebo citlivá.

Mnohí čitatelia majú v hlave zafixovaný váš jedinečný štýl a práve preto sa k vašim knihám pravidelne vracajú. Čí štýl máte v obľube vy?

Zo slovenskej literatúry sú to určite Balla, Vilikovský, Micenková, Pupala, z neslovenskej napríklad Petrov, Rosten, Nabokov…

Narodila sa v roku 1985 v Prešove, kde vyštudovala aj slovenský jazyk a literatúru. Zaujala už svojou debutovou zbierkou poviedok Usadenina, ktorá ako rukopis vyhrala v súťaži Debut 2011 a po vydaní zvíťazila aj v ankete Debut roka. Jej novela Borderline bola predlohou pre rovnomennú inscenáciu Divadla Stoka a pražského Nekroteatro. Obe jej posledné knihy boli nominované aj na cenu Anasoft litera. Novinka Eklektik Bastard spája žáner zbierky poviedok s komiksom, ktorý si sama kreslila: „Sarkasticky ladené príbehy vychádzajú zo života súčasnej tridsať plus generácie narodenej v osemdesiatych rokoch, ktorá má internetovú dospelosť, ale nemala internetové detstvo. Eklektik Bastard s odstupom a cynickým humorom rozpráva o jej frustráciách, sebarealizácii, nadváhe, starnutí, práci v korporáciách a single živote po tridsiatke.“