Tři otázky pro… Janu Beňovou
„Flanér sa pohybuje mestom tak ako tulák lesom. V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice.“ Slovenská autorka dnes svým vystoupením zahajuje Měsíc autorského čtení.
Ste jednou z mála slovenských autoriek, ktorých tvorba je preložená do hneď niekoľkých jazykov. Aké ohlasy sa k vám dostávajú od cudzokrajných čitateľov?
Dostávam tisícky ďakovných listov… akoby povedali Lasica a Satinský. V skutočnosti asi najviac konkrétneho záujmu pociťujem na literárnych festivaloch a verejných čítaniach. Intenzívnu odozvu a pozornosť som zažila najmä v Macedónsku a Brooklyne. Čítala som z knihy Plán odprevádzania (Café Hyena). Aktuálne som sa však veľmi tešila odozve Bratislavčanov na moju poslednú knihu Flanérova košeľa (8 a 1/2 bratislavských ulíc). Dostalo sa mi jej v bratislavských kaviarniach, v parku, na ulici…
Kaviarenské povaľačstvo sa stalo novým príkladom hanlivého označenia. Akú úlohu v bratislavskej kultúrnej scéne podľa vás zohráva kaviarenská kultúra?
Kľúčovú.
Ak by malo vzniknúť pokračovanie knihy Flanérova košeľa, ktoré bratislavské ulice by padli za obeť?
Ak by malo vzniknúť pokračovanie Flanérovej košele, boli by to tie isté ulice o 15 rokov neskôr.
Narodila sa v Bratislave v roku 1974. Od roku 1992 študovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Pracovala ako reportérka v denníku SME, neskôr ako editorka v Divadelnom ústave a spolupracuje aj s Denníkom N. Za román Plán odprevádzania (Café Hyena) získala v roku 2012 Cenu Európskej únie za literatúru a knihu preložili do dvanástich jazykov vrátane anglického, francúzskeho či nemeckého. Jej novinka Flanérova košeľa opisuje život v slovenskom hlavnom meste.